ODKIAĽ  SME  4


 EXISTUJE STVORITEĽ ? KTO JE TO ?  KDE PREBÝVA ?   AKEJ JE KONZISTENCIE ?  PREČO SA NESMIEME   PÝTAŤ NA ZÁKLADNÉ VECI ?  OMYLY BIBLIE ? FALŠOVANIE PRÍBEHU NOEMOVA ARCHA ?  NAŠIEL SA  OPOČLOVEK ?  MÔŽE ČLOVEK ŽIŤ V KOZME ?  KVANTOVÁ   
PREVIAZANOSŤ  -  ZÁKLAD MOZGOVEJ ČINNOSTI ? TELEPORTOVANIE ČASTÍC UŽ  EXISTUJE ! STRÁŽNI  ANJELI  ALEBO ZÁKONY ?        


MÔŽE  ČLOVEK  PREŽIŤ  V  KOZME ?

Snaha, zvedavosť, finančná podpora, to sú atribúty, ktoré ľudstvo má, ale skutočným obmedzením pre život vo vesmíre je zatiaľ náš organizmus. Človek prežije za podmienok gravitačnej tiaže 1G, za prítomnosti kyslíka v atmosfére, s jej ochranným štítom pred kozmickým žiarením, s prijatelnou teplotou a tlakom, vyskytujúcim sa na Zemi. To je jeden z dôkazov, že sme plodom Zeme a jej podmienky sú pre nás životne dôležité. Kozmonauti, ktorí strávili nejakú dobu vo vesmíre , boli podrobení komplexnému vyšetreniu. Zistilo sa, že v ľudskom organizme dochádza k úbytku svalovej hmoty, kostnej hmoty, zhoršuje sa činnosť srdca, ktoré musí pumpovať krv bez pomoci gravitácie. Ich mozgové senzory vnemu strácajú pocit orientácie v beztiažovom stave. To má za následok nevoľnosti v oblasti žalúdka, bolesti hlavy. Vnútorné orgány sú v tele voľne pohyblivé. Podľa skúsenosti kozmonautov, zdieľanie spoločného malého priestoru v beztiažovom stave pôsobí i na ich psychiku a vyvoláva nervové impulzy, ktoré musia prekonávať. Pravidelné cvičenia a telesné záťaže tieto symptómy korigujú len čiastočne. Ak by sa kozmonautovi vo voľnom vesmíre poškodil skafander, následky by boli fatálne. Strata tlaku by spôsobila pretlak zvnútra tela. Vzduch, ktorý by mal vdýchnutý v pľúcach, by mu ich roztrhol. Krvný obeh by skolaboval, pretože krv a všetky telesné tekutiny by sa postupne zmenili na plyn. Vzniká tak efekt, akoby sa varili. Telo by opuchlo na dvojnásobok a nastala by okamžitá smrť. Ak postihnutému stratou tlaku a vzduchu nikto nepomôže, umiera do 90-tich sekúnd. To však nie je jediné nebezpečie v prázdnom kozmickom priestore. Výtrysky slnečných erupcií alebo väčšina spektra kozmického žiarenia, sú tiež smrteľné. Ničia naše uhlíkovo-vodíkové bunky, rozrušia sa nervové vlákna, vzniknú príznaky akoby silnej Alzheimerovej choroby. Nebezpečie hrozí aj mechanické. Vesmír je plný hmoty od mokročiastočiek až po veľké asteroidy. Ak narazí do kozmonauta iba zrnko piesku, pohybujúce sa rýchlosťou 20 000 km/h, tak mu určite poškodí skafander a výsledok môže byť katastrofálny. Dôležitým aspektom je strata orientácie. Človek nevidí ani nevníma, čo je hore a dole, veľmi rýchlo sa môže vzdialiť od kozmickej lode, ak nie je istený, tá má obyčajne rýchlosť 26 000 km/h. Lenže ju neregistruje, ani nemá s čím porovnávať, žiadne horizonty na obzore nie sú. Chvíľka dekoncentrácie a môže sa stať večným vesmírnym pútnikom.

     KOZMONAUTI  NA  MESIACI     



Samostatnou kapitolou vo vesmíre sú osobné potreby človeka. I tie sú značne komplikované a vyžadovali si vedeckotechnické postupy. Napríklad WC je na vesmírnej stanici riešené tesným upevnením hadice k časti tela a spustením odsávania. Obe potreby sú takto vymyslené. Použitý toaletný papier sa odkladá do určeného zásobníka a ten sa periodicky likviduje. Kozmonaut nesmie chybovať ani v maličkosti, inak jeho exkrementy zostanú v beztiažovom stave a budú sa vznášať v spoločnom priestore. Ak opúšťa stanicu z dôvodu pracovných úloh, musí si obliecť špeciálny odev, ktorý obsahuje rúrky po celom tele s rozvodom tekutiny, zabezpečujúcej ohrev i chladenie. Prívod sa napojí na klimatizáciu v skafandri, ktorá udržuje prijateľnú teplotu pre kozmonauta. Odev je z materiálu, ktorý pohlcuje pot. Ďaľšiu rúrku, ktorú má k dispozícii v skafandri, je na pitie nápoja. Pre dlhodobý pobyt v beztiažovom stave vedci zistili, že okrem chátrajúceho zdravia bude problém aj v prípadnom počatí nového života. Gravitácia hrá dôležitú úlohu vo vývoji človeka. Bez nej by nedošlo k počatiu. Ak by predsa k nemu došlo pomocným spôsobom, plod by sa nevyvíjal správne. Ľudské telo sa začne prispôsovať mikrogravitácii, srdce spomalí svoju činnosť, zníži sa obsah krvi. Po odvápnení a demineralizácii kostí, strate svalovej hmoty, skrátení dychu, by sa mohlo stať, že po 2 rokoch vo vesmíre by človek nebol schopný žiť na Zemi.

 Z toho vyplýva, že človek na dlhé prežitie vo Vesmíre si bude musieť vytvoriť pozemské podmienky.  

     WC   V    KOZMICKEJ   STANICI     



      KOZMONAUTI  V  PRÁCI       



      KOZMONAUTI  V  PRÁCI       



KVANTOVÁ   PREVIAZANOSŤ

VESMÍRNE  ZÁKONY  KTORÝM  NEROZUMIEME  ? 

Zákony kvantovej Fyziky sú najpodivnejšou realitou nášho sveta. Veda ich zatiaľ nedokázala celkom objasniť, ale napriek tomu už pracuje na ich využití v našom živote. Celá záhada subatomárnych kvantových častíc sa začala po známom, vedecky opakovanom pokuse, takzvaným dvojštrbinovým efektom. Ak budeme vystreľovať napríklad malé guličky cez dve štrbiny, za nimi na tienidle sa objavia dva okruhy stôp po nich, presne tam, kam dopadali. Namiesto guličiek však skúsime do štrbín vystreľovať elektróny a výsledok je tak prekvapujúci, že sa ho doteraz nepodarilo hodnoverne vysvetliť. Stopy dopadu elektrónov na tienidle sú rozložené aj tam, kde nie sú štrbiny. Dopadnú na tienidlo percentuálne rovnomerne. Čo to znamená ? Najmodernejšie vedecké výskumy viedli k poznaniu, že kvantové častice majú vlnovú povahu, prechádzajú štrbinami ako vlnenie a niektoré elektróny prechádzajú aj cez plnú stenu. Ale je to ešte zložitejšie. Ak sa pokúsime konkrétnu časticu zmerať, teda jej polohu alebo rýchlosť, zmení sa na hmotný bod, ktorý prejde iba štrbinou. To isté platí aj keď ju iba pozorujeme. Častica je totiž ovplyvnená našim meraním, to jest vyslaním svetelného lúča určitej frekvencie a ten ju zmení. Už nie je skrytá vo vlnení. Takže šokujúce poznanie je to, že kvantové častice sa správajú podľa toho, či ich pozorujeme alebo nie. To je skutočne senzačné. Zrejme aj naše pozorovanie vysiela lúče určitej frekvencie, ktoré menia povahu častice.


        KVANTOVÉ VLNENIE        ŠTRBINOVÝ POKUS        KVANTOVÉ ČASTICE        



Senzačný výsledok pozorovania je však ešte senzačnejší, až neuveriteľný. Ak nepozorujeme kvantový stav, ten sa správa ako vlnenie a prechádza oboma otvormi, akoby bol naraz na oboch miestach. V poslednej chvíli pred dopadom na tienidlo sa rozhodneme časticu pozorovať a stane sa niečo nečakané. Kvantové vlnenie sa zmení na častice, prechádzajúce každá len jedným otvorom avšak nie od tej chvíle, ale od začiatku. Je to ako návrat do minulosti, niečo, čo už bolo, čo už prešlo v čase, sa zrazu zmení našim pôsobením. Táto oblasť kvantovej mechaniky je v štádiu skúmania. Predstavme si, že chceme zistiť presnú polohu elektrónu. Musíme si ho zamerať, posvietiť si na daný elektrón. Tým ho ale začneme bombardovať fotónmi, ktoré sa budú od neho odrážať a narušia jeho polohu aj rýchlosť. Nič nezmeriame presne. Podľa toho, akú frekvenciu fotónov použijeme, ovplyvníme buď jeho rýchlosť alebo polohu. Náš výsledok bude neurčitý, nepresný. Naopak, nemeraný alebo nepozorovaný elektrón sa bude javiť, akoby bol na viacerých miestach súčasne, ale bude prakticky anonymný.


                      KLASICKÉ A KVANTOVÉ SPRÁVANIE ELEKTRÓNOV                      



Svet na subatomárnej úrovni je odlišný a zatiaľ nepochopiteľný. Kvantové častice majú zvláštnu schopnosť, byť na dvoch miestach súčasne a pritom robiť rôzne veci. Jednotlivé častice majú svoju protihodnotu - napr. POZITRÓN , čo je antičastica ELEKTRÓNU. Ak tieto dve zložky rozdelíme a reakciou zaviažeme v nejakom oddelenom materiáli, stane sa niečo neobvyklé. Spin alebo inú hodnotu častice zmeníme a zmení sa aj hodnota opačnej častice. Napríklad na F1 dosiahneme +2,5. Potom na jej dvojíčke F2 sa okamžite nastaví -2,5. Táto zmena sa udeje aj keby sme častice od seba vzdialili milión svetelných rokov alebo na druhý koniec vesmíru. A nastane okamžite, teda skôr ako je rýchlosť svetla. Zdá sa, že opačné častice hmoty, ktoré k sebe patria, majú nejaké spojenie, nejaké previazané puto, ktoré ich spája, nech sú akokoľvek vzdialené a ktoré po zmene jednej evokuje zmenu v druhej. To je posledný objav v kvantovej fyzike. Nazývame ho -

  KANTOVÁ  PREVIAZANOSŤ.    Ich spiny alebo akékoľvek hodnoty musia byť vždy opačné. Ďaľšíe prekvapenie pripravila istá Hansonova vedecká skupina, keď previazala dve elektrónové dvojice. Jeden elektrón zničila a jeho dvojičku zaviazala s elektrónom z druhej dvojice. Zvyšný z tejto druhej dvojice sa zviazal nečakane so zničeným, už neexistujúcim elektrónom. Teda návrat do minulosti ? Alebo vyvolanie fotónu zo záhrobia ? Otázok je viac, ale veríme, že sa ich podarí objasniť vedeckou cestou, úplným poznaním kvantovej mechaniky. Na tom je založená myšlienka fungovania kvantových počítačov. Sú ešte len vo vývoji, ale výhody majú nesporné. Hlavne rýchlosť je oproti klasickým neporovnateľná. Ďalej kvantový počítač môže riešiť mnoho úloh okamžite, kdežto klasický len jednu v danom čase. Síce rýchlo ale iba jednu. Práve na základe prenosu kvantovej informácie  QUIBITU , v takmer nulovom čase, sú založené tieto superrýchle počítače. Svet na subatomárnej úrovni je úplne iný ako sa doteraz predpokladalo.

Vo vzťahu energie a hmoty sú fyzikálne definované všetky spôsoby fungovania života na Zemi. Energia sa prejavuje buď vo forme kinetickej alebo potenciálnej. Všetky procesy vedomia človeka, napr. myslenia, vnímania, prežívania, výbuchov správania, vychádzajú z princípu interakcie energie a hmoty v priestore a čase. Ľudské vedomie je tvorené práve interakciou viacerých takýchto podsystémov, ktoré sa líšia rýchlosťou prenosu informácie. Keby to tak nebolo, všetci by vykazovali pri rovnakých podmienkach rovnaké chovanie. Rozdiely medzi ľuďmi sú spôsobené kvantitou využívania podsystémov vedomia. Podsystémy prechádzajú neustálym vývojom prostredia, vonkajšieho i vnútorného. Pre prírodné systémy a vedomie platí, že žiadne zmeny sa nedejú sami od seba, ale na základe neustáleho pôsobenia týchto prostredí, ktoré sú tiež tvorené kvantovými časticami. Akékoľvek ľudské očakávanie, že sa niečo samo od seba časom zmení, je mylné. Jediným motorom vývoja je zmena týchto prostredí. Vedomie človeka, jeho chovanie, reakcie, sú závislé od prostredia, v ktorom žije. Kvantový mikrosvet vo vedomí človeka je tiež zasahovaný neustálym meraním. / Kritika, výčitky, vyhrážky, chvála, citová oddanosť / Kvantový svet sa podpisuje na zmene názoru, povahy a citov človeka.
 V KVANTOVOM SVETE JE EŠTE VEĽA NEZNÁMYCH, KTORÉ ČAKAJÚ NA OBJAVENIE.  


  KVANTOVÝ POHYB V MOZGU        KVANTOVÉ VLNENIE        ČASOPRIESTOROVÝ TUNEL  



                       PANORÁMA POHĽAD Z MESAČNEJ PÔDY NA ZEM                        


                          PANORÁMA VÝSKUMNÉ VOZIDLO CURIOSITY NA MARSE                    




 MENU